Klimatické zmeny: najväčšia európska zdravotná hrozba budúcnosti!
Lörrach vrhá svetlo na zdravotné riziká klimatických zmien: WHO varuje pred rýchlym nárastom v Európe; obzvlášť postihnuté sú zraniteľné skupiny.

Klimatické zmeny: najväčšia európska zdravotná hrozba budúcnosti!
V časoch stúpajúcich teplôt a zvyšujúceho sa počtu extrémnych poveternostných udalostí je jedna vec čoraz jasnejšia: zmena klímy nie je len ekologickým, ale aj významným zdravotným rizikom. Podľa WHO bol obzvlášť ťažko zasiahnutý najmä európsky región. Nedávna správa uvádza, že tento región sa otepľuje najrýchlejšie na svete a má na svedomí tretinu všetkých globálnych úmrtí súvisiacich s teplom. Znepokojujúce je aj to, že približne desať percent obyvateľov miest v Európe je ohrozených záplavami. Tieto výzvy výrazne zvyšujú riziká pre obzvlášť zraniteľné skupiny obyvateľstva. [Verlagshaus Jaumann](https://www.verlagshaus-jaumann.de/content.klimawandel-und-gesundheit-gesundheitsrisk-klimawandel-who-gremium-soll-hilfe-bieten.08e56334-5ce6-4baa-80ec-0e426 ale tiež.html) znečistenie ovzdušia a meniace sa ekosystémy ovplyvňujú zdravie ľudí.
Ako sa to konkrétne rieši v Nemecku? Podľa toho Federálna agentúra pre životné prostredie Klimatické zmeny sa čoraz viac považujú za vážnu hrozbu pre zdravie obyvateľstva. Prognózy ukazujú, že v blízkej budúcnosti možno očakávať výrazné zdravotné riziká. Netreba podceňovať priame vplyvy, napríklad rastúce extrémne výkyvy počasia, ako sú horúčavy, búrky a povodne. Na zozname problémov sú aj psychické následky, akými sú stres a úzkosť. Prístup k zdravým potravinám a bezpečnej pitnej vode sa znižuje, čo situáciu ešte viac zhoršuje.
Úloha WHO a ďalších odborníkov
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) označuje zmenu klímy za najväčšiu zdravotnú hrozbu pre ľudstvo, a to nie bezdôvodne. V Nemecku už Inštitút Roberta Kocha (RKI) prijal opatrenia na efektívne riešenie výziev. Bola zriadená medzirezortná pracovná skupina pre klimatické zmeny a zdravie, ktorá sa zameriava na vedeckú analýzu a strategické opatrenia v tejto oblasti. Zdravotné problémy spojené s teplom boli cielené kvôli jeho účinkom na kardiovaskulárny systém a môžu prispieť k zvýšeniu chorobnosti a úmrtnosti. Ohrození sú najmä starší ľudia, tehotné ženy a ľudia s predchádzajúcimi ochoreniami. RKI sa venuje aj sociálnym determinantom zdravia, ktoré narúša zmena klímy.
Bývalá islandská premiérka Katrín Jakobsdóttir, ktorá predsedá panelu WHO, opakuje znepokojujúce trendy. Tá upozorňuje, že na tieto zdravotné riziká je potrebné reagovať premysleným prístupom. Spolu s odborníkmi, ako je bývalý federálny minister zdravotníctva Karl Lauterbach, sa organizácia snaží riadiť politiku založenú na dôkazoch, ktorá zahŕňa aktuálne informácie a pomoc pri zvládaní meniacich sa podmienok prostredia. Podľa Jakobsdóttir je potrebné prehodnotiť náš prístup k stúpajúcim teplotám a znečisteniu ovzdušia, aby sme zabezpečili zdravie všetkých.
Záver a výhľad
Čas sa kráti. Klimatické zmeny zostávajú jednou z najväčších výziev súčasnosti, ktorá má obrovský vplyv nielen na životné prostredie, ale aj na naše zdravie. Iniciatívy WHO, RKI a iných zdravotníckych organizácií ukazujú, že prvé kroky sa už podnikajú, ale je potrebný trvalý záväzok. Jedna vec je istá: zdravotné riziká sú len špičkou ľadovca, pokiaľ ide o dôsledky klimatických zmien.